Jarné prebúdzanie májok

S prvými jarnými dňami nás príroda víta nielen krásou kvetov ale aj živočíchmi, ktoré vyliezajú zo svojich zimných úkrytov. Medzi prvými odvážlivcami môžete spozorovať prevažne na lesostepiach a lúkach v nižších polohách nápadné chrobáky s veľkými ,,bruškami“, ktoré sa plazia po zemi. Tieto pozoruhodné živočíchy o veľkosti 1 až 4 cm pochádzajú z čeľade Májkovité. Májky sú jedni z najzaujímavejších chrobákov, ktoré na Slovensku máme. Ich obdivuhodný životný príbeh je však málokomu známy. Samička je väčšia ako samček. Jej úlohou je totiž na kvet naklásť až 10 000 vajíčok. Po vyliahnutí malé larvy odborne nazývané triunguliny čakajú na svojho hostiteľa, ktorým je samotárska včela alebo čmeliak. Výber tohto blanokrídleho hmyzu nie je náhodný. Na ich chlpaté nohy sa larva dobre prichytí a bezpečne prenesie do hniezda. hniezda Tu si zabezpečí dostatočný prísun potravy a priaznivé podmienky pre jej ďalšie vývinové štádiá. Najprv požiera len vajíčka včiel. Neskôr prichádzajú do jedálnička aj ich larvy a med. Niekoľko vzácnych druhov sa vyvíja v schránkach slúžiacich na ochranu vajíčok rovnokrídlovcov.  Májky sú teda parazity, ktoré s radosťou využívajú prítomnosť iného hmyzu pre svoj prospech.

Tento zaujímavý hmyz sa vie v nebezpečenstve veľmi účinne brániť. V ohrození vylučuje z kĺbov žltkastú tekutinu, ktorá obsahuje veľmi účinný toxín kantaridín. Pre človeka je smrteľný už pri dávke 30 mg. Zaujímavosťou je že na niektoré živočíchy tento jed neúčinkuje, napr. jež a niektorí ďalší hmyzožravci ho znášajú bez viditeľných problémov. Okrem otravy spôsobuje rany podobné popáleninám. Májku teda v žiadnom prípade neodporúčame chytať do rúk.  Jed poznali už v stredoveku, kedy sa stal obľúbeným pri odstraňovaní nepohodlných nepriateľov vznešenejších vrstvách vtedajšej spoločnosti. Májkovíté sa zároveň používali aj pri výrobe tzv. elixírov lásky známe ako španielske mušky. Dnes je  z územia Slovenska známych viac ako 30 druhov májkovitých a až na pár výnimiek (napr. májka fialová) sú všeky druhy vzácne, alebo ohrozené a niektoré druhy až kriticky ohrozené. Preto sú všetky druhy čeľade májkovité chránené. Samotná ochrana dospelých jedincov týchto zaujímavých živočíchov je však úplne neúčinná bez ochrany biotopov ich hostiteľov.

Jedným z  najvzácnejších druhov ,,lietajúcich“ májok je druh Apalus bimaculatus , ktorý bol ešte donedávna považovaný za skutočnú faunistickú ,,raritu“ a bol známy iba z niekoľkých lokalít predovšetkým na východoslovenskej nížine. Jeho relatívna vzácnosť súvisela pravdepodobne so skutočnosťou že ho v dobe výskytu, ktorá môže byť už v prvej polovici februára ,,po zlezení snehu“ málokto hľadal. V súčasnosti poznáme jeho výskyt aj na takých v minulosti nepravdepodobných miestach ako sú intravilány veľkých miest Zvolen, Nitra a iné.