Od júla 2000 je v územnej pôsobnosti Správy CHKO Poľana aj ostatná časť územia okresov Detva, Brezno, Banská Bystrica a Zvolen, okrem častí, ktoré patria do iných VCHÚ. Mimo CHKO Poľana sa v pôsobnosti Správy CHKO Poľana nachádza 41 maloplošných chránených území. Maloplošné chránené územia zaberajú 1,14% z celkového územia v pôsobnosti Správy CHKO-BR Poľana.
Zoznam MCHÚ môžete nájsť TU:
Národná prírodná rezervácia Badínsky prales
1. Národná prírodná rezervácia Badínsky prales
NPR Badínsky prales (30,03 ha) bola vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany ukážky pralesovitých klimaxových lesných spoločenstiev Kremnických vrchov bukového vegetačného stupňa so zastúpením všetkých troch základných vývojových štádií európskych pralesov (dorastanie, optimum, rozpad).
Lokalizácia
Okres: Banská Bystrica
Obec: Badín
Katastrálne územie: Badín
2. Národná prírodná rezervácia Boky
Národná prírodná rezervácia Boky
NPR Boky (176,49 ha) bola vyhlásená v roku 1964 z dôvodu ochrany jednej z najsevernejších lokalít teplomilných a suchomilných rastlinných a živočíšnych druhov s výskytom zaujímavých geomorfologických výtvorov: kamenných morí, sutí a skalného hríbu Čertova skala.
Kraj: Banskobystrický
Okres: Zvolen
Obec: Budča, Tŕnie
Katastrálne územie: Budča, Tŕnie
Príslušnosť k VCHÚ: Nie je súčasťou VCHÚ
4. Národná prírodná rezervácia Dobročský prales
Národná prírodná rezervácia Dobrocsky prales
NPR Dobročský prales (103,85 ha) bola vyhlásená za účelom ochrany zvyšku pôvodných, typických karpatských zmiešaných lesov. Cieľom ochrany je zachovať samovoľný vývoj pralesa v rôznych štádiách a umožniť sledovanie vývojových cyklov pre vedecké účely.Dobročský prales ako chránené územie bol vyhlásený už v roku 1913 a patrí medzi najstaršie a najhodnotnejšie chránené územia nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Na území NPR platí najvyšší, piaty stupeň ochrany. Okolo rezervácie je osobitne vyhlásené ochranné pásmo, v ktorom platí štvrtý stupeň ochrany. Dobročský prales so svojim ochranným pásmom je vyhlásený aj za územie európskeho významu. Rezolúciou Výboru ministrov Rady Európy, bol v roku 1998 Dobročskému pralesu udelený prestížny Európsky diplom za jedinečnú zachovalosť prírodných hodnôt.
Kraj: Banskobystrický
Okres: Brezno
Obec: Čierny Balog
Katastrálne územie: Čierny BalogPríslušnosť k VCHÚ: Nie je súčasťou VCHÚ Vstup do NPR Dobročský prales je z dôvodu jeho ochrany povolený len v rámci exkurzií za účasti pracovníkov ochrany prírody (Správa CHKO Poľana). Vstup do ochranného pásma pralesa je možný prostredníctvom exkurzií s OZ Vydra. K NPR Dobročský prales vedie náučný chodník, ktorý má 9 panelov. Vstupný informačný panel o Dobročskom pralese je umiestnený v blízkosti asfaltovej cesty v lokalite Tlstý javor. Ďalej sú panely umiestnené na lesnej ceste a na chodníku, ktorý prechádza cez ochranné pásmo pralesa. Dobročský prales preslávila okrem iného aj tzv. „dobročská jedľa“, v posledných rokoch sa však v dôsledku prírodných procesov rozpadli už aj zvyšky torza jedle. Viac informácií nájdete tu: http://chkopolana.sopsr.sk/european-diploma/dobrocsky-prales/
3. Národná prírodná rezervácia Mláčik
Národná prírodná rezervácia Mláčik
NPR Mláčik (147,20 ha) vyhlásená v roku 1982 na ochranu zachovaných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev jedľovo-bukového vegetačného stupňa, s výskytom lesných mokradí s jelšou a ďalšími fytocenologicky významnými druhmi v nadmorskej výške 690 – 960 m n.m.
Lokalizácia
Kraj: Banskobystrický
Okres: Zvolen
Obec: Železná Breznica, Sliač
Katastrálne územie: Železná Breznica, Rybáre
Príslušnosť k VCHÚ: Nie je súčasťou VCHÚ
Rezervácia Mláčik je verejnosti prístupná prostredníctvom turistického chodníka (zelená značka).
5. Národná prírodná rezervácia Plavno
Národná prírodná rezervácia Plavno
NPR Plavno (28,08 ha) reprezentuje mimoriadne koncentrovaný výskyt treťohorného reliktu – tisu obyčajného (Taxus baccata). Je to najpočetnejšia lokality východne od B. Bystrice, územie je využívané aj na vedecké a kultúrno-výchovné ciele.
6. Národná prírodná rezervácia Ponická dúbrava
Národná prírodná rezervácia Ponická dúbrava
NPR Ponická dúbrava (13,34 ha) predstavuje jedno z najstarších chránených území na Slovensku. Je chránené z dôvodu jeho vhodnosti na štúdium vitality a prirodzenej obnovy jedle na kyslom geologickom podloží. V súčasnosti je jedným z hlavných dôvodov jeho ochrany zachovanie prirodzených spoločenstiev kyslých dubových bučín na kremencoch v morfologicky pestrých podmienkach.
7. Národná prírodná rezervácia Svrčinník
Národná prírodná rezervácia Svrčinník
NPR Svrčinník (222,49 ha) je situovaná v Kremnických vrchoch, chránená od roku 2002. Predmetom ochrany sú zachované komplexy klimaxových lesných spoločenstiev s prirodzenou druhovou skladbou a štruktúrou drevín, miestami pralesovitého charakteru. Nadmorská výška chráneného územia je 970 – 1313 m n. m.
Kraj: Banskobystrický, Žilinský
Okres: Banská Bystrica, Turčianske Teplice
Obec: Kordíky, Horná Štubňa, Čremošné, Dolný Harmanec, Turček
Katastrálne územie: Kordíky, Horná Štubňa, Čremošné, Dolný Harmanec, Horný Turček
Príslušnosť k VCHÚ: Nie je súčasťou VCHÚ
Cez Národnú prírodnú rezerváciu Svrčinník prechádza modrá, zelená a červená turistická značka.
8. Prírodná rezervácia Čačínska cerina
Prírodná rezervácia Čačínska cerina
PR Čačínska cerina (2,56 ha) predstavuje severnú hranicu prirodzeného výskytu duba cerového (Quercus cerris) v lesných porastoch teplomilných vápencových dúbrav s výskytom chránených druhov rastlín, najmä vstavačovitých.
9. Prírodná rezervácia Habáňovo
Prírodná rezervácia Habáňovo
Prírodná rezervácia Habáňovo (3,35 ha) reprezentuje zachovanú plochu rašelinných lúk a svahových pramenísk celosvetovo ohrozených mokradných ekosystémov. Územie je významné aj z vedecko-výskumného hľadiska – možnosti sledovania prirodzeného vývoja spoločenstiev.
10. Prírodná rezervácia Harmanecký hlboký jarok
Prírodná rezervácia Harmanecký hlboký jarok
PR Harmanecký hlboký jarok (50,33 ha) predstavuje ukážku koncentrovaného výskytu treťohorného reliktu, tisu obyčajného (Taxus baccata), na pomerne veľkej ploche v oblasti Harmanca. Rezervácia je významná aj z hľadiska vedeckého využitia. Výskyt tisu bol jedným z dôvodov založenia trvalých výskumných plôch VŠLD Zvolen, na ktorých sa od roku 1973 realizujú biometrické a ekologické pozorovania zamerané na túto drevinu. Celkovo tu bolo zaznamenaných cca 1000 žijúcich exemplárov tisu, jeho početnosť tu bola v minulosti väčšia, avšak v dôsledku poškodzovania jeleňou zverou (lúpanie, obhryz) v nedávnej minulosti poklesla cca o 1/3.
11. Prírodná rezervácia Kozlinec
Prírodná rezervácia Kozlinec
PR Kozlinec (9,27 ha) predstavuje izolovaný, reliktný výskyt duba plstnatého (Quercus pubescens) v severnom pásme jeho výskytu na Slovensku. Územie je chránené od r. 1967.
12. Prírodná rezervácia Pavelcovo
Prírodná rezervácia Pavelcovo
Leží na južnom okraji Starohorských vrchov v tesnej blízkosti intravilánu Banskej Bystrice, nad štátnou cestou B. Bystrica-Ružomberok. PR Pavelcovo (28,65 ha) je vyhlásená od roku 1998 na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev s koncentrovaným výskytom treťohorného reliktu – tisu obyčajného (Taxus baccata ).
13. Prírodná rezervácia Stará kopa
Prírodná rezervácia Stará Kopa
PR Stará kopa (4,53 ha) je najmä fytogeograficky významná lokalita teplomilného duba plstnatého (Quercus pubescens) a jeho krížencov za severnou hranicou jeho súvislého rozšírenia, s výskytom chránených vstavačovitých rastlín.
14. Prírodná rezervácia Šupín
Prírodná rezervácia Šupín
PR Šupín (11,89 ha) reprezentuje geomorfologicky významný a zachovaný komplex skalných útvarov, vymodelovaných v triasových dolomitoch a lokalizovaný vo vápnomilných bučinách, s viacerými prvkami teplomilnej flóry a fauny vysunutými do severozápadnej časti Zvolenskej kotliny.
15. Prírodná rezervácia Periská
Prírodná rezervácia Periská
PR Periská (0,8 ha) bola vyhlásená na územnú ochranu rastlinných spoločenstiev s koncentrovaným výskytom preglaciálneho reliktného druhu Slovenskej flóry – valdštajnky trojpočetnej Magicovej (Waldsteinia ternata ssp. magicii).
16. Prírodná rezervácia Pstruša
Prírodná rezervácia Pstruša
PR Pstruša (7,36 ha) predstavuje vlhkomilné lúčne rastlinné spoločenstvá s hromadným výskytom kriticky ohrozenej, chránenej korunkovky strakatej (Fritillaria meleagris).
17. Prírodná rezervácia Predajnianska slatina
Prírodná rezervácia Predajnianska slatina
PR Predajnianska slatina (11,35 ha) je významné útočisko (refúgium) vlhkomilnej, chladnomilnej flóry a fauny, vrátane viacerých chránených a v rôznom stupni ohrozených druhov. Územie je významné aj z vedecko–výskumného hľadiska – sledovanie vývoja spoločenstiev.
18. Prírodná rezervácia Prosisko
Prírodná rezervácia Prosisko
PR Prosisko (20,80 ha) bola vyhlásená v roku 1998, predstavuje územie s koncentrovaným výskytom preglaciálneho reliktného druhu slovenskej flóry – valdštajnky trojpočetnej Magicovej.
19. Prírodná rezervácia Rohoznianska jelšina
Prírodná rezervácia Rohoznianska jelšina
PR Rohoznianska jelšina (4,49 ha) je charakteristická na Slovensku ojedinelým zastúpením rastlinných fytocenóz typu horských jelšín, ktoré sa vytvorili na základe stagnujúcich vôd prameniska.
20. Prírodná rezervácia Rohy
Prírodná rezervácia Rohy
PR Rohy (25,03 ha) bola vyhlásená z dôvodu ochrany teplomilných a suchomilných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev lesostepných plôch. Vyskytujú sa na južných svahoch vedľajšieho – parazitického krátera stratovulkánu Poľany a prenikajú sem z Maďarských hornatín, predovšetkým nadregionálnym biokoridorom rieky Hron. Územie je verejnosti neprístupné z dôvodu ochrany prírody.
20. Prírodná rezervácia Uňadovo
Prírodná rezervácia Uňadovo
PR Uňadovo (3,58 ha) bola vyhlásená za účelom ochrany koncentrovaného výskytu tisu obyčajného na dvoch fragmentoch pôvodne rozsiahlejšieho lesného porastu severovýchodného okraja Kremnických vrchov. Je súčasťou systému podobných lokalít zameraných na ochranu tisu v rozličných prírodných podmienkach okolia B. Bystrice.
21. Prírodná rezervácia Urpínska lesostep
PR Urpínska lesostep (5,02 ha) bola vyhlásená v roku 1997 na ochranu enkláv lesostepných spoločenstiev so zastúpením teplomilných a suchomilných druhov rastlín a živočíchov.
22. Chránený areál Arborétum Borová hora
Chránený areál Arborétum Borová hora
CHA Arborétum Borová hora (45,5 ha) je účelovým zariadením Technickej univerzity vo Zvolene. Slúži k praktickej výučbe študentov, vedecko-výskumnej a osvetovej činnosti, predovšetkým v oblasti lesníckej dendrológie. Všetky jedince nachádzajúce sa na ploche arboréta sú objektmi vedeckého výskumu.
23. Chránený areál Gavurky
Chránený areál Gavurky
Lokalizácia
Kraj: Banskobystrický
Okres: Zvolen
Obec: Dobrá Niva, Sása
Katastrálne územie: Dobrá Niva, Sása
Príslušnosť k VCHÚ: Nie je súčasťou VCHÚChránený areál Gavurky je verejnosti prístupný po poľnej ceste odbočujúcej z cesty medzi obcami Sása a Dobrá Niva.
Vjazd vozidlom do územia je zakázaný!
24. Chránený areál Hrončiačka
Chránený areál Hrončiačka
CHA Hrončiačka (2,50 ha) predstavuje vlhkomilné lúčne rastlinné spoločenstvá s hromadným výskytom kriticky ohrozenej, chránenej korunkovky strakatej.
25. Chránený areál Malachovské skalky
Chránený areál Malachovské skalky
CHA Malachovské skalky (10,61 ha) bol vyhlásený v roku 1990 na ochranu významnej geologickej lokality s bizarnými skalnými útvarmi z prekremenených triasových dolomitov chočského príkrovu. Malachovské skalky vytvárajú veľmi zaujímavý a hodnotný krajinársky prvok v tesnej blízkosti intravilánu mesta Banská Bystrica. Územie patrí k najsevernejším lokalitám rozšírenia teplomilých druhov fauny a flóry v okolí Banskej Bystrice. Z hľadiska botanického predstavujú ochranársky najvýznamnejšie časti spoločenstvá skál a teplomilné stoklasové lúky z najväčších a najvýznamnejších lokalít výskytu druhov z čeľade vstavačovitých (najmä druhu Ophrys insectifera) na strednom Slovensku. Územie sa nachádza v intarviláne mesta na hrane tzv. Pršianskej terasy nad dolinou Malachovského potoka. Vzhľadom na to, že celé územie je v blízkosti zástavby, je naň vyvíjaný silný antropický tlak.
26. Chránený areál Podlavické výmole
CHA Podlavické výmole (26,77 ha) je charakteristický výskytom chránených druhov rastlín. Napriek ohrozenosti územia antropogénnymi vplyvmi je tu početné zastúpenie najmä druhov z čeľade vstavačovitých. Charakter lokality vyformovalo najmä jeho využívanie v minulosti. Odlesnené a pastvou využívané plochy boli vystavené veľmi intenzívnej vodnej erózii do takej miery, že začiatkom tohto storočia sa stali pre pastvu nevyužiteľné a boli ako spustnuté pôdy postupne zalesnené borovicou lesnou.
27. Národná prírodná pamiatka Harmanecká jaskyňa
Národná prírodná pamiatka Harmanecká jaskyňa
NPP Harmanecká jaskyňa predstavuje typ pôvodného, zachovaného a mimoriadne rozsiahleho podzemného systému s nezmenenou mikroklímou a stabilným vodným režimom. Nachádza sa v krasovej oblasti Veľkej Fatry, v horskom hrebeni Kotolnica. Jaskyňa bola objavená Michalom Bacúrikom v r. 1932 a sprístupnená v r. 1950.
Lokalizácia
28. Národná prírodná pamiatka Mičinské travertíny
Národná prírodná pamiatka Mičinské travertíny
NPP Mičinské travertíny (3,83 ha) predstavuje v rámci Slovenska ojedinelú, činnosťou človeka málo narušenú lokalitu rozptýleného prameniska s travertínovými kopami. Tvorba travertínov prebieha aj v súčasnosti.
Kraj: Banskobystrický
Okres: Banská Bystrica
Obec: Čerín
Katastrálne územie: Čerín
Príslušnosť k VCHÚ: Nie je súčasťou VCHÚ
29. Prírodná pamiatka Horná roveň
PP Horná roveň (1,51 ha) reprezentuje ukážku geologického vývoja a geomorfologických procesov – pôsobenie vonkajších eróznych činiteľov na vulkanické horniny Kremnických vrchov. Selektívnym zvetrávaním sa vytvoril komplex zaujímavých útvarov – skalných stienok, stĺpov, bášt dosahujúcich výšku do 30 metrov.
30. Prírodná pamiatka Jajkovská sutina
Prírodná rezervácia Jajkovská sutina
PP Jajkovská sutina (50,91 ha) reprezentuje sute – skalné moria, ktoré vznikli zvetraním hornín veporidného kryštalinika, hlavne kremencov v rôznom štádiu vývoja, ako ojedinelého biotopu v Slovenskom Rudohorí.
31. Prírodná pamiatka Kamenistý potok
Prírodná pamiatka Kamenistý potok
PP Kamenistý potok (7,64 ha) reprezentuje prirodzený charakter horského potoka v značnej dĺžke, s potenciálom ekologickej stability a biodiverzity. Potok je trvalé teritórium kriticky ohrozenej vydry riečnej (Lutra lutra).
32. Prírodná pamiatka Králická tiesňava
Prírodná pamiatka Králická tiesňava
PP Králická tiesňava (20,89 ha) bola vyhlásená v roku 1993 na ochranu tiesňavy Farebného potoka so 7 m vysokým vodopádom v krasových dolomitoch, s výskytom viacerých druhov chránených rastlín a živočíchov.
LokalizáciaKraj: Banskobystrický
Okres: Banská Bystrica
Obec: Králiky, Banská Bystrica
Katastrálne územie: Králiky, Radvaň
Príslušnosť k VCHÚ: Nie je súčasťou VCHÚCez Králickú tiesňavu vedie náučný chodník.
33. Prírodná pamiatka Kremenia
Prírodná pamiatka Kremenia
PP Kremenia (3,78 ha) je geologicky a geomorfologicky cenná predovšetkým veľkou pestrosťou povrchových tvarov a sériou odkryvov, na ktorých je možné sledovať priebeh a výsledky procesov prekremenenia.
34. Prírodná pamiatka Predajnianske vodopády
Prírodná pamiatka Predajnianske vodopády
Kraj: Banskobystrický
Okres: Brezno
Obec: Predajná
Katastrálne územie: Predajná
Príslušnosť k VCHÚ: Nie je súčasťou VCHÚPredajnianske vodopády sú prístupné po turistickom chodníku (zelená značka). V rámci územia PP sa nachádza aj technická pamiatka Kelemenov tunel.
35. Prírodná pamiatka Pyramída
Prírodná pamiatka Pyramída
Prírodná pamiatka Pyramída (6,67 ha) je vyhlásená od roku 1999 na ochranu územia s výskytom teplomilnej flóry a fauny, s prvkami panónskych a mediteránnych spoločenstiev v stredohorských podmienkach.
36. Prírodná pamiatka Tajovská kopa
Prírodná pamiatka Tajovská kopa
PP Tajovská kopa (0,27 ha). Dôvodom ochrany prírodnej pamiatky je anorganický motív – útvar pramenných kontinentálnych vápencov – penovcov. Predmetný fenomén je ojedinelý na Slovensku.
37. Prírodná pamiatka Turovský sopúch
Prírodná pamiatka Turovský sopúch
PP Turovský sopúch (1,22 ha) bola vyhlásená v roku 2001 na ochranu vypreparovaného prívodného sopečného kanála – sopúcha, potvrdzujúceho vulkanickú činnosť treťohorného kremnického stratovulkánu.
38. Prírodná pamiatka Zolniansky lahar
Prírodná pamiatka Zolniansky lahar
PP Zolniansky lahar (0,32 ha) predstavuje ukážku sopečného bahenného prúdu – laharu z obdobia neogénu, z času hlavných erupcií neďalekého stratovulkánu Poľana. Hranicou chráneného územia vedie turistický chodník (zelená značka) vedúci na Sliač, z ktorého je skalná stena viditeľná.
39. Prírodná pamiatka Zolná
PP (1,92) bola vyhlásená v roku 1991 s celkovou výmerou 1,92 ha. Predmetný úsek toku Zolná je ukážkou pôvodného stavu meandrujúceho podhorského potoka s prirodzenými brehovými porastami.