Motýľ vychovaný v mravenisku

Farebné lúky a druhová rozmanitosť fauny Poľany sú nepísanou knihou poviedok. Idylický úvod prechádzajúci do dramatického deja s rozprávkovým zakončením. Tak by sa dala opísať jedna z kapitol opisujúca životný cyklus motýľov významného rodu Maculinea. Tieto modráčiky sú na Slovensku zákonom chránené. Z druhov vyskytujúcich sa na Poľane je to najmä modráčik krvavcový či modráčik čiernoškvrnný.

Belasý obyvateľ lúk vyhľadáva liečivú rastlinu krvavca lekárskeho, kde do súkvetia nakladie niekoľko vajíčok. Malé húsenice sa niekoľko dní živia semenníkmi krvavca. Neskôr spadnú na zem. Keďže sú stále nedostatočne vyvinuté hľadajú opatrovníka, ktorý sa ich ujme a vychová. Zámerne vylučujú sekréty, ktoré vôňou napodobňujú larvy mravcov. Tie ich pomerne rýchlo zozbierajú a zanesú do mraveniska. Tu sa húsenice motýľa stávajú predátormi a živia sa larvami a kuklami hostiteľa. Lákajú mravce sladkými výlučkami žliaz. Dokážu sa chemicky maskovať a pri kontakte s mravcami sa krútia, čím napodobnia mravčie larvy. Zimujú v mravenisku, kde sa aj zakuklia. Asi po mesiaci sa z kukly vyliahne motýľ. Zvyčajne je to skoro ráno, keď sú mravce málo aktívne a dospelý jedinec môže nepozorovane opustiť mravenisko.