Biosférické rezervácie alebo „rezervy“ biosféry sú modelovými územiami, kde človek svojim šetrným hospodárením a využívaním krajiny zachováva prírodné a kultúrne hodnoty, ktoré prírodné procesy spoločne s ľudským vplyvom vytvárali po milióny rokov. Biosférické rezervácie ochraňujú mimoriadne cenné dedičstvo, ktoré si zachovávame v dnešných časoch ako poklad pre generácie, ktoré prídu po nás.

Myšlienka ustanoviť biosférické rezervácie patrí francúzskemu ochrancovi prírody Michel Batisee.  Prvýkrát odznela na konferencii OSN pre výchovu, vedu a kultúru  UNESCO „Racionálne využívanie  a ochrana zdrojov biosféry“ v roku 1969.

Biosférické rezervácie sú súčasťou Programu UNESCO Človek a biosféra. Certifikát tohto významného statusu udeľuje po celom svete Medzinárodná koordinačná rada UNESCO v Paríži. V súčasnosti ich počet tvorí 669 území v 112 krajinách sveta. Ich vyhlasovanie má svoj osobitný význam ako pre človeka tak pre krajinu. Ich špecifické funkcie zabezpečujú napĺňanie oblastí, ktoré sú potrebné pre zachovanie rezerv biosféry. Ochranárska funkcia je potrebná za účelom ochrany prírody. Preto každá biosférická rezervácia by mala mať časť, ktorá je chránená, či už veľkoplošným chráneným územím a teda chránenou krajinnou oblasťou alebo národným parkom, prípadne viacerými maloplošnými chránenými územiami. Logistická funkcia zabezpečuje výskum a vzdelávanie, ktoré je potrebné pre rozvoj environmentálneho vedomia obyvateľstva žijúceho v území. Rozvojová funkcia je zameraná na zabezpečenie udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja územia, stará sa o zachovanie prítomnosti človeka, ktorý využíva krajinu udržateľným spôsobom rovnako ako jeho predkovia.

Každá biosférická rezervácia je rozčlenená na zóny, ktoré určujú pravidlá zásahu ľudskej ruky do územia. Jadrová zóna chráni najcennejšie lokality, ktoré sú ponechané na samovývoj, pozorovanie a dlhodobú ochranu. Nárazníková zóna chráni jadrá proti okolitým vplyvom. Hos­podárenie v týchto častiach je podriadené záujmom ochrany prírody. Poslednou spomínanou zónou je prechodová, v ktorej sa presadzujú a rozvíjajú postupy udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi.

Ďalšou zaujímavosťou týchto území je ich špecifický spôsob riadenia. Manažment riadenia záujmov v krajine je zastrešovaný koordinačnou radou a má participatívny charakter. Koordinačná rada je orgánom, ktorého členovia sú s územím biosférickej rezervácie prepojení svojou pôsobnosťou a záujmami. Sú to majitelia a užívatelia pozemkov, zástupcovia samospráv, mimovládneho sektora či štátne inštitúcie.

 

 

Poľana – príklad dobrej praxe

Poľana je najvyšším a najzachovalejším sopečným pohorím na Slovensku, ktoré má za sebou dlhodobú vulkanickú činnosť starú 15 mil. rokov. Následkom poklesu a erózie hornín v centrálnej časti vyhasnutej sopky, vznikla kotlovitá prehĺbenina (kaldera). V smere S – J má priemer 6 km, obvod okolo 20 km, hĺbku 800 m a zaberá asi 30 km2. Geologická stavba i geomorfologické útvary Poľany boli príčinou na vyhlásenie viacerých maloplošne chránených území a o to viac, že na ne nadväzuje výskyt vzácných rastlinných a živočíšných druhov, ekosystémov, ako i zaujímavej krajinnej štruktúry. V BR Poľana sa vyskytuje okolo 1220 druhov vyšších rastlín, z toho 80 chránených, 390 húb, 160 lišajníkov, 130 machorastov.

 

Územie biosférickej rezervácie Poľana patrilo do r. 2014 medzi najmenej urbanizované chránené územia na Slovensku. Nachádzali sa tu iba tri osady (Iviny, Snohy a Vrchslatina) s typickým lazníckym osídlením (celkovo asi 400 trvaložijúcich obyvateľov). V r. 2016 sa do prechodnej zóny zaradili aj Hriňovské lazy. Sú to mozaiky maloblokových pásových oráčin, striedajúce sa s lúkami a pasienkami na bývalých poliach, preklenuté medzami, miestami zarastenými šípkami, trnkami a divými čerešňami. V tomto území sa na poľnohospodárske práce dodnes používajú kone a tradičné poľnohospodárske nástroje. Neopakovateľný ráz krajiny dotvárajú tradičné drevenice, senníky, zemiakové pivničky, drevené maľované kríže a zachované tradície ľudovej tvorby. V Hriňovej vznikali rozptýlené sídla kvôli ťažkej dostupnosti pôdy z obývaných oblastí.

Na lazoch sa vytvárali samostatné poľnohospodárske jednotky, ktoré boli od seba značne vzdialené. Hlavným zdrojom obživy bolo práve obrábanie pôdy. Veľký význam mal aj chov hovädzieho dobytka a oviec, práca v lesoch, pálenie dreveného uhlia, práca v sklárskej hute a na parnej píle. Katastrálne územie Hriňovej, ako jedno z mála na Slovensku, nebolo postihnuté kolektivizáciou poľnohospodárstva v období socializmu. Vďaka tomu si zachovalo jedinečný krajinný ráz i tradičné formy hospodárenia. Podpoľanie je malebný kút uprostred Slovenska, známy ako vrchársky kraj s panenskou prírodou, originálnou ľudovou kultúrou a stále živými tradíciami, básnikmi ospievanou Detvou, si v povedomí širokej verejnosti právom získal postavenie symbolu slovenskosti a svojráznosti. Z hľadiska turistického ruchu patrí medzi atraktívne, ale pomerne málo poznané regióny. Každý kto ho raz navštívi, sa sem rád a opäť vracia. Región Podpoľanie nemá presne vymedzené geografické ani administratívno-právne hranice. Nazýva sa tak územie, ktorému dominuje horský masív Poľana, ale ku ktorému nerozlučne patria podhorské dediny a mestečká na jej úpätí, akoby položené v náručí Poľany. Spolu vytvárajú jeden harmonický celok.

Poľana sa zaradila do siete biosférických rezervácií v roku 1990 a do roku 2010 bola prevažne zabezpečovaná len jej ochranárska funkcia. Po upozornení zo strany Medzinárodnej koordinančej rady UNESCO, prebehli v manažmente územia inovatívne zmeny, ktoré pomohli územiu zachovať si status biosférickej rezervácie. V roku 2014 v rámci  projektu občianskeho združenia PRONATUR – „Príroda ľuďom – ľudia prírode“, sa uskutočnili prípravné stretnutia stakeholdrov, na základe ktorých sa vytvorila Koordinačná rada – riadiaci orgán biosférickej rezervácie. Na pravidelných stretnutiach členovia riešia záujmy rozvoja BR Poľana. Územie  biosférickej rezervácie má vlastné logo, ktoré vzišlo z hlasovania členov Koordinačnej rady. Poľana sa dnes môže pochváliť viacerými významnými návštevami. V novembri v roku 2014 región navštívil Han Quinli – riaditeľ Divízie ekologických vied UNESCO, či veľvyslankyňa SR v UNESCO Klára Novotná. Na jar tohto roku Koordinačná rada BR a zástupcovia ŠOP SR prezentovali úspechy na Svetovom kongrese biosférických rezervácií v Lime.

Jedným z cieľov BR Poľana je presadzovanie harmonickej integrácie ľudí a prírody pomocou participatívneho dialógu, zdieľania poznatkov, zvyšovania zamestnanosti, zlepšovania pohody miestnych obyvateľov i návštevníkov.