„Adaptácia lesných drevín a toky uhlíka v lesných ekosystémoch v čase globálnej zmeny klímy“ je názov seminára, ktorý sa konal 12. 10. 2023 v Čiernom Balogu. Vedci z Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene a Národné lesnícke centrum prezentovali priebežné výsledky výskumu z národnej prírodnej rezervácie Dobročský prales. Cieľom podujatia bola najmä konfrontácia doterajších výsledkov s lesníckou praxou a ich využiteľnosť v starostlivosti o les.

Štyri hlavné prezentácie poukázali na vážnosť situácie v súvislosti s klimatickými zmenami. Boli prezentované scenáre vývoja zvyšovania teploty a ich dopady. Najhorší scenár ráta s oteplením do konca storočia o 4 °C. Dynamika zmien je obrovská, nedajú sa využívať staršie postupy a opatrenia. Je veľmi neisté niečo predpovedať na dlhšie obdobie. Preto je kontinuálny výskum a monitoring nevyhnutný.

Prezentované boli možnosti zmiernenia dopadov klimatickej zmeny aj prostredníctvom umelej obnovy lesa a asistovanej migrácie.

Bilancia uhlíka v lesných ekosystémoch v globálnom meradle je vyrovnaná, resp. mierne pozitívna, t.j. koľko uhlíka ekosystémy stiahnu fotosyntézou, toľko uhlíka uvoľnia v podobe autotrofnej a heterotrofnej respirácie (dýchanie rastlín a „pôdy“), resp. fotosyntéza mierne prevyšuje respiráciu. To znamená, že lesné ekosystémy síce viažu uhlík, ale dlhodobo. A preto je dôležité používať také opatrenia v lesníctve, ktoré nebudú viesť k jeho uvoľňovaniu – toto sa týka najmä uhlíka uskladneného v pôde. Konkrétne opatrenia môžu zahŕňať jemnejšie ťažbové postupy, prechod od pásových clonných rubov k skupinovej, prípadne jednotlivej stromovej forme.

Pre dosiahnutie nulovej bilancie skleníkových plynov (uhlíkovej neutrality) môžu mať kľúčovú úlohu lesy, zmeny vo využívaní krajiny a lesníctvo.

Priamo na výskumnej ploche boli predstavené monitorovacie zariadenia na zaznamenávanie správania sa stromov pri rôznych prejavoch počasia.

Výskum napríklad preukázal, že počas extrémne suchého leta 2022 prales dokázal zadržať v pôde vyššiu vlhkosť v porovnaní so susedným rovnovekým smrekovým porastom.

Zatiaľ čo jedľa biela a buk lesný vytvorili v extrémne suchom roku 2022 podobný prírastok ako relatívne lepšom roku 2021, v prípade smreka bola situácia opačná. Stromy smreka v roku 2022 nevytvorili takmer žiadny prírastok. Zároveň toto sucho výrazne znížilo obranyschopnosť smreka voči podkôrnemu hmyzu, čo viedlo k veľkoplošnej disturbancii.

Za posledných 50 rokov sa v pralese zmenil podiel drevín. Kým v minulosti boli pomerne rovnomerne zastúpené buk, jedľa a smrek, dnes je tu dominantný buk.

Odzneli aj také zaujímavosti, že najviac vody „vypije“ (pretranspiruje) buk, až 200 l/deň. Zároveň, buk je schopný svojim hlbším koreňovým systémom dosiahnuť k hlbším zdrojom vody v pôde, čo ho zvýhodňuje napr. pri porovnaní so smrekom. V prípade sucha buk a smrek majú rozdielne fyziologické reakcie (napr. zatváranie prieduchov u smreka) a teda buk sa javí byť odolnejšou drevinou ako smrek.

Z diskusie s lesníkmi z praxe vyplynuli aj otázky týkajúce sa problematiky škôd na lesných porastoch spôsobených raticovou zverou, čo otvára nové témy pre výskum.

Les je dôležitý ekosystém v dobe klimatických zmien. Čo teda musíme urobiť pre zachovanie lesa? Diskusie vedcov, lesníkov a ochranárov sú nesmierne dôležité pre správne nastavenie činnosti praxe, ktoré dopomôže k zachovaniu lesov a zmierňovaniu dopadov zmeny klímy. Je potrebné v takejto diskusii a spolupráci pokračovať, nielen na regionálnej ale aj celoslovenskej úrovni.

Veľké poďakovanie patrí PEFC Slovensko, ktorý celé podujatie finančne podporil a LESY Slovenskej republiky za poskytnutie priestorov.