Les a klimatická zmena
Dobročský prales – učebnica prírody
Veda pre prax – pokračovanie
Vedci z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene predstavili nové výsledky výskumu z Národnej prírodnej rezervácie Dobročský prales a jej okolia na seminári s názvom „LESY V MENIACOM SA PROSTREDÍ: ADAPTÁCIA DREVÍN A UHLÍKOVÁ BILANCIA“, ktorý sa uskutočnil 9.10.2025 v Čiernom Balogu v úzkej spolupráci so Správou CHKO-BR Poľana a LESY SR, š. p., o. z. OZ Horehronie. Podujatie nadviazalo na podobný seminár spred dvoch rokov.
- Potvrdený bol negatívny klimatický trend. Výskumy naznačujú posun vegetačných stupňov smerom do vyšších nadmorských výšok.
- Smrekové monokultúry čelia ústupu. Sucho spôsobilo výrazný pokles prírastku a zníženie obranyschopnosti stromov voči biotickým škodcom. Premnoženie lykožrúta a následný holorub viedli až k dvojnásobnej emisii CO2 z pôdy.
- Zmiešané porasty sú odolnejšie voči zmene klímy. Udržali si stabilný rast aj počas extrémneho sucha v roku 2022, vykazovali vyrovnanejšie toky pôdneho uhlíka a lepšiu schopnosť pohlcovať metán.
- Dendrometre zaznamenávali prírastky počas vegetačnej sezóny nielen pri jedli a buku, ale aj pri javore a jaseni. Jedľa a jaseň mali začiatok rastovej sezóny v rokoch 2024 a 2025 výrazne skorší v porovnaní s bukom a javorom horským, ktoré mali zároveň menej citlivú reakciu na suché periódy.
- Buk reaguje s oneskorením („lag effect“). Počas extrémneho sucha mu odumierajú jemné korene, ktoré nasledujúci rok obnovuje, čo spôsobuje znížený prírastok. Preto je pre buk rizikový výskyt viacerých suchých rokov po sebe. V nižších nadmorských výškach sa očakáva pokles produkcie buka v nasledujúcich desaťročiach, a naopak, v horských polohách jej zlepšenie.
- Jedľa reaguje na sucho znížením prírastku už v suchom roku, no po zlepšení podmienok dokáže rýchlo reagovať a stratu dohnať.
- Rozhodujúce je aj sociologické postavenie stromu. Dominantné jedince sú viac vystavené extrémom, preto je v hospodárskych lesoch dôležité podporovať hetorogénnu štruktúru. Tak sa negatívne vplyvy otepľovania rozložia medzi etáže a dreviny, čím sa zníži celkový dopad.
- Výskum jedle v hospodárskych lesoch ukázal, že jedľa v rôznych nadmorských výškach reaguje rozdielne. V stredných polohách (okolo 400 m n. m.) si udržuje stabilný prírastok, v nižších polohách prírastok klesá. Vo vyšších horských polohách (nad 800 m n. m.), kde sa síce vyskytujú horúčavy, ale nie suchá, je prírastkový trend dokonca pozitívny.
- Teplotná citlivosť sa líši podľa nadmorskej výšky. Jedle vo vyšších polohách reagovali na teploty poklesom prírastku už pri hodnotách okolo 30 °C, zatiaľ čo tie v nižších polohách reagovali až pri teplotách približne 35 °C.
- Od jari 2025 sa v blízkosti pralesa meria bilancia CO2 na ekosystémovej úrovni (pomocou tzv. eddy kovariancie). Prvé výsledky ukazujú, že už dva roky po kalamite sa kalamitisko počas vegetačného obdobia stalo úložiskom CO₂. Na potvrdenie týchto záverov sú však potrebné ďalšie merania.
Zistenia potvrdzujú význam zachovania a rozvoja lesných ekosystémov pri zmierňovaní dopadov klimatickej zmeny. Ich účinnosť bude pravdepodobne závisieť najmä od drevinového zloženia, zmiešania, štruktúry a hustoty porastov. Kontinuálny výskum a zdieľanie výsledkov s lesníckou praxou zostávajú základom efektívneho „boja“ proti otepľovaniu planéty.
Viac poznatkov nájdete v prezentáciách:
1. Kombinovaný vplyv horúčav a sucha na jedľu bielu v Západných Karpatoch
2. Disturbancie a toky uhlíka v lesných ekosystémoch
3. Smrekové vs. bukové porasty – výsledky výskumu na lokalite Dobroč
4. Dlhodobá a sezónna variabilita rastu jedle a buka a ich klimatické reakcie v zmiešaných pralesoch
